Jazyková dielňa v rámci svojich kurzov využíva Komunikatívny prístup k jazykovej výučbe. V súčasnosti ide o metódu jazykovej výučby, ktorá zahŕňa množstvo vyučovacích techník, motivácií a typov učiteľa.

Komunikatívny prístup si kladie za cieľ vytvoriť potrebné komunikatívne zručnosti. Učiť študentov, ako používať daný cudzí jazyk je rovnako dôležité ako učiť samotný jazyk. Študenti od úplného začiatku používajú jazyk ako v reálnych životných situáciách, učia sa slová, jednoduché ustálené frázy – väčší dôraz sa  kladie na schopnosť hovoriť a menej sa dbá na gramatickú správnosť.

Študenti dostávajú na kurzoch jazykové nástroje, ktoré slúžia ďalej na tvorbu nepripravených jazykových prejavov „tam vonku“ mimo triedy. Študenti a učitelia sú komunikatívnymi partnermi a vydávajú sa na spoločné dobrodružstvo.

Komunikatívna metóda pracuje s veľkým množstvom aktivít, ako sú napr. hry, situačné a rolové hry, dialógy, skupinové aktivity a diskusie.

Vo vyučovaní komunikatívnou metódou sa využívajú mnohé ďalšie metódy. Jednou z účinných metód je  PPP prístup:

 
Cycle Diagram
 

Prezentácia je úvodom do vyučovacej hodiny a vyžaduje si vytvorenie reálnej životnej situácie (vcítenie sa do reálnej životnej situácie), v ktorej sa študent učí cieľový jazyk. Toto možno dosiahnuť pomocou obrázkov, dialógov, predstáv alebo pomocou aktuálne vytvorenej situácie v triede. Učiteľ si overuje, že študenti správne chápu danú situáciu a potom vytvorí istý koncept, v rámci ktorého predstaví to, čo sa majú študenti naučiť, no využíva pritom len  to, čo už študenti vedia. Po tom, ako študenti pochopia tento koncept, dostanú jazykový model a učia sa jednotlivé vety, otázky, odpovede tak, že ich používajú a opakujú v cieľovom jazyku.

Praktické cvičenie zvyčajne začína tým, čo sa nazýva „mechanické cvičenie“. Študenti sa od tejto mechanickej aktivity postupne dostávajú ku komunikatívnejšiemu cvičeniu, ktoré predstavuje napr. dopĺňanie chýbajúcej informácie, tvorba dialógov, riadené rolové hry. Táto fáza je založená na frekvencii a opakovaní, a to preto, aby sa študenti dôkladne oboznámili s novým jazykovým materiálom a zbavili sa strachu ho reálne využívať ďalej v praxi. Zároveň si tak upevňujú jazykovú správnosť, ktorá posilňuje jazykové sebavedomie. Učiteľ je v pozícii toho, kto riadi a opravuje, no aktivitu už začína preberať viac študent.

Produkcia sa chápe ako vyvrcholenie vyučovacej hodiny – študenti nezávisle komunikujú v tom zmysle, že nie sú riadení učiteľom a sú viac diskutérmi ako študentmi.  Učiteľ je len v pozícii navodzovania reálnej situácie a aktivity, v ktorej študenti spontánne uplatňujú to, čo sa v predchádzajúcich fázach naučili. Tu už učiteľ neopravuje ani sa nijako neprejavuje, pokým ho o to študenti nepožiadajú.